Po nás potopa! Kričia kŕdle mrakov Na krídla divých makov Polia ich nesú Z Tvojich rúk zoskakujú zimomriavky Nesmú (Okatá rozprávka okato prozaicky kríva. Dýchajúca, živá, gravitácia svetských prianí – sníva – a líže rany)