Jar je blues, ktoré sedí vrabcom na zobákoch. Pískajú si, šedohnedé guľáčatá, ruvú sa pod smetiakmi, stavajú lásky z opustených saloniek, o svete nevedia. Uštrikovala som Ti sveter, máš ho po kolená. Topíš sa v ňom, ako ja v smutnom predjarí. Ďalekohľadíme do budúcnosti, držiac sa za ruky, dúfajúc, že každý z dneškov bude čím skôr za nami. Prišli chlapci, […]

Do šedých mrakov vkĺza slnko Háčkuje búrky, osedláva hromy Stromy si slzia do oblakov Jar rozpúšťa sa v dlaniach vôní

Do rána vošla ranná káva, zatrepala krídlami, našuchorila mliečne páperie, schúlila sa v dlani, pomrvila.

Čosi vadí? Šup ho, zákon!