Po nás potopa!
Kričia kŕdle mrakov
Na krídla divých makov
Polia ich nesú
Z Tvojich rúk
zoskakujú zimomriavky
Nesmú
(Okatá rozprávka
okato prozaicky kríva.
Dýchajúca, živá,
gravitácia svetských prianí –
sníva – a líže rany)