O rozpúšťaní (mrakov)

20. marca 2010, eleanorigby, momentkálne

Do šedých mrakov vkĺza slnko

Háčkuje búrky, osedláva hromy

Stromy si slzia do oblakov

Jar rozpúšťa sa v dlaniach vôní

Tuná som. Sedím.

Slnko horí!

Sedím si pod padákom zo šera

Ukazovákom

Vykrikujem, že si ma opustil

(Nemôžem. Môžem.

Snívať svoje sny bez Teba.

O svete.

Bodku doň kreslím,

tma ma prikrýva.

Samota ako tvrdohlavá perina,

zväzuje ma do cudzej kože)